Aj keď mačky nepatria k veľkým zvieratám, vedia ublížiť omnoho viac ako sedemdesiatkilový pes. Majú totiž zbraň, na ktorú sa nechytajú žiadne zuby ani váha, a to pazúry. Pri love by bez nich boli úplne bezradné, pretože zuby, by im nepomohli schmatnúť myš. Mačky nimi vedia naozaj pekne ublížiť aj svojim majiteľom. Nerobia to zámerne, jednoducho to tak príroda zariadila. Aby sme sa nestali ich obeťou, musíme na to myslieť už od ich útleho detstva.
Mačiatka sa rodia s vysunutými pazúrmi. Schopnosť sťahovať a vyťahovať svoje drápy získavajú až po niekoľkých týždňoch. V tomto období sa ich musia naučiť správne používať, a preto nám neraz uštedria pekné škrabance. S tým neurobíme nič. S výchovou by sme však mali začať o čosi neskôr, asi okolo dvoch mesiacov ich veku. Vtedy sa mačatá začínajú medzi sebou biť. Nejde o žiadny prejav nevraživosti, ale hru, ktorou sa pripravujú na lov v dospelosti. Najčastejším hmatom je akési objatie sa okolo krkov a kopanie zadnými nohami s vysunutými pazúrmi. Mačatá tento pohyb praktizujú medzi sebou, ale i s hračkami a ak im to dovolíme, tak aj s našou rukou. A tu nastáva zásadná chyba väčšiny majiteľov mačiek. Malinké mačiatko je pri tejto činnosti nepochybne roztomilé. Musíte však myslieť na to, že o pár mesiacov z tohto rozkošného klbka vyrastie mačkovitá šelma s poriadnou dávkou sily. A keďže bude hryzenie a škrabanie vašej ruky pokladať za hru, len ťažko pochopí, že zrazu vrieskate a túto aktivitu nechcete vykonávať. Verte, že od tohto svoju mačku odnaučíte len veľmi ťažko, ak vôbec.
Ak sa teda mačiatko takto vrhne na vašu ruku, a verte že sa vrhne neraz, prestaňte s ňou úplne hýbať. Počkajte až kým s touto činnosťou neprestane. Predmet, ktorý sa nehýbe totiž pre neho nie je zaujímavý, takže oňho rýchlo stratí záujem. Na hru majú slúžiť výhradne hračky, súrodenci a poprípade matka. Nikdy nie vaša ruka.
